Kategória: Príbehy rodín

Rodinné firmy majú jednu zvláštnosť. Môžete celý život pracovať na tom, aby boli väčšie, modernejšie a hodnotnejšie. Môžete ich dostať na zahraničné trhy, investovať do technológií a pripraviť ich na ďalšie desaťročia. No jednu vec si kúpiť nedokážete – ďalšiu generáciu, ktorá ich bude chcieť prevziať.

Taliansky podnikateľ Giorgio Colutta pozná rodinné podnikanie z perspektívy človeka, ktorý sám pokračoval v diele predchádzajúcich generácií. Je vnukom Antonia Coluttu, ktorý v roku 1939 kúpil vinárstvo Colutta – Bandut v oblasti Colli Orientali del Friuli na severovýchode Talianska.

Giorgio je dnes treťou generáciou. Rodinnému vinárstvu sa venuje viac ako štyri desaťročia, hoci jeho profesionálna cesta mohla vyzerať úplne inak. Vyštudoval totiž farmáciu a získal titul s najvyšším vyznamenaním. Napokon však zostal pri pôde, viniči a rodinnom mene. Svoju prvú vlastnú úrodu spracoval v roku 1985.

A práve jeho skúsenosť dnes otvára oveľa väčšiu otázku než to, ako vyrobiť dobré víno. Čo sa stane s rodinnou firmou, keď ďalšia generácia nepríde?

Starý otec kúpil vinárstvo, vnuk ho dostal do sveta

Coluttovci vyrábajú víno v jednej z významných vinárskych oblastí regiónu Friuli Venezia Giulia. Ich vinice medzi Buttriom, Manzanom a Rosazzom dnes pokrývajú približne 23 hektárov.

Giorgio však neprevzal rodinné dedičstvo preto, aby ho iba udržiaval. Firma postupne modernizovala výrobu a otvorila sa svetu. Dnes vyváža svoje vína do 25 krajín a export tvorí približne 65 % jej obratu. Vína Colutta sa dostali aj do známych vinárskych sprievodcov a publikácií ako Gambero Rosso, Slow Wine, Wine Spectator, Decanter, James Suckling či Wine Enthusiast.

Rodinný podnik zároveň nezostal iba pri víne. Giorgio rozšíril jeho aktivity o agroturizmus a výrobu energie z fotovoltických zdrojov. Vinárstvo získalo certifikáciu udržateľného hospodárenia SQNPI a pri vykurovaní využíva aj zvyšky z orezávania viniča.

To je jedna z lekcií jeho príbehu: prevziať rodinnú firmu ešte neznamená pokračovať presne tam, kde skončila predchádzajúca generácia.

Staré múry, nové technológie

Pekne to vidieť aj na samotnom sídle vinárstva. V roku 1999 začala rodina rekonštruovať historickú budovu z 18. storočia. Zachovala pôvodné kamenné múry a trámy, no dovnútra priniesla moderné technológie na výrobu a fľašovanie vína. V roku 2006 následne rozšírila výrobné priestory, doplnila nové zariadenia a klimatizovaný sklad.

Uchovať to, čo má hodnotu, ale nebyť väzňom minulosti.

princíp, ktorý sa v príbehu vinárstva Colutta opakuje po celé generácie

Giorgio pritom skúsenosti nezískaval iba vo vlastnej firme. Počas kariéry viedol farmárske združenia na provinčnej aj regionálnej úrovni, pôsobil v predstavenstvách finančných a bankových inštitúcií, v obchodnej komore v Udine a zastával aj funkciu prezidenta Konzervatória hudby v Udine. Jeho svet sa tak už dávno nekončí pri vinohrade.

Keď ďalšia generácia nie je samozrejmosťou

Práve tu sa Coluttov príbeh dostáva k téme, ktorá sa netýka iba talianskeho vinárstva. Rodinné podnikanie často stojí na predstave kontinuity. Jedna generácia firmu založí, druhá ju rozvinie, tretia prevezme a raz ju odovzdá štvrtej. Realita však nemusí nasledovať tento scenár.

A práve otázku „Čo ak nie je komu odovzdať firmu?“ otvorí Giorgio Colutta na Medzinárodnom kongrese rodinných firiem 2026.

Je to téma, ktorú si mnohé podnikateľské rodiny nechcú pripustiť. Čo ak vhodný nástupca neexistuje? Znamená to koniec rodinného podnikania? Alebo sa dá oddeliť vlastníctvo firmy od jej každodenného riadenia a zabezpečiť, aby vytvorený majetok naďalej slúžil rodine?

Rodinný odkaz nemusí znamenať rodinného riaditeľa

A práve tu sa mení pohľad na to, čo vlastne znamená úspešne odovzdať rodinný biznis. Cieľom nemusí byť za každú cenu nájsť ďalšieho člena rodiny, ktorý si sadne do kresla súčasného majiteľa. Podstatné môže byť zachovať hodnotu vytvoreného majetku, zabezpečiť jeho ďalšie fungovanie a ochrániť princípy, na ktorých rodina firmu vybudovala.

Rozhodnutie však nemožno odkladať donekonečna. Budúcnosť vlastníctva, riadenia a úloha ďalšej generácie patria medzi témy, o ktorých potrebuje rodina hovoriť skôr, než ju k rozhodnutiu prinútia okolnosti.

Giorgio Colutta má za sebou viac ako 40 rokov vo vlastnom rodinnom biznise. Pokračoval v práci svojho starého otca, modernizoval vinárstvo, rozšíril podnikanie a dostal rodinné vína do 25 krajín. Na kongres však nepríde hovoriť iba o tom, ako rodinný biznis prevziať. Otvorí možno ešte náročnejšiu otázku: ako ho raz správne odovzdať – aj keď ďalšia generácia nemusí stáť pripravená za dverami.

Giorgio Colutta vystúpi na kongreseMedzinárodný kongres rodinných firiem, 17. septembra 2026, Château Bela.Dozvedieť sa viac →

Zdroje: Colutta – Bandut · Gambero Rosso · Slow Wine · Wine Spectator · Decanter

Nie každé dieťa vyrastá s vedomím, že je súčasťou príbehu, ktorý sa píše už tisíc rokov. Rakúšan Octavian Pilati áno. Pochádza z aristokratickej rodiny, ktorej história siaha približne tisíc rokov do minulosti.

Rod Pilati patrí medzi staré rakúske šľachtické rody, ktoré sa po stáročia venovali správe pôdy, lesnému hospodárstvu a poľnohospodárstvu. Rodinný majetok sa budoval a odovzdával z generácie na generáciu, pričom členovia rodiny pôsobili nielen v podnikaní, ale aj vo verejnom živote a politike. Práve dlhodobé uvažovanie nad zachovaním majetku, hodnôt a rodinného mena sa stalo prirodzenou súčasťou života ďalších generácií.

Dnes patrí medzi rešpektovaných odborníkov na nástupníctvo, riadenie rodinných firiem a budovanie odolnosti podnikateľských rodín. Svoje poznatky však nezískal len štúdiom. Formovala ich vlastná rodinná skúsenosť s krízou, ktorá mohla ohroziť majetok budovaný celé generácie.

Keď sa história stretne s realitou

Vyrastať v rodine s takouto tradíciou znamená viac než len poznať rodokmeň. Znamená niesť zodpovednosť za meno, majetok aj hodnoty, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Ako sám opisuje, už od detstva sa prirodzene stretával s otázkami dedičstva, nástupníctva a zodpovednosti voči celej rodine.

Skutočná skúška však prišla v roku 2014. Rodinu zasiahla kríza po tom, ako investícia zabezpečená rodinnou pôdou skončila bankrotom spoločnosti, ktorá sa neskôr ukázala ako podvod. V stávke bol majetok budovaný celé generácie a Octavian Pilati sa ako 25-ročný ocitol uprostred krízového manažmentu aj generačnej výmeny vo vedení rodinného podniku.

Z nástupcu sa stal krízový manažér

Pilati bol v tom čase ešte študentom a do riešenia rodinných problémov sa najskôr zapájal iba ako tlmočník, keďže časť rokovaní prebiehala v angličtine. Situácia sa však rýchlo zmenila.

Rodinný právnik navrhol, aby ako 25-ročný prevzal riadenie krízy, a jeho otec s tým súhlasil. Octavian sa tak zo dňa na deň ocitol v pozícii, na ktorú sa nestihol systematicky pripraviť. Získal veľkú zodpovednosť, no konečné právomoci zostávali v rukách jeho otca. Zároveň sa ukázalo, že rodina nemala jasne nastavené pravidlá nástupníctva ani komunikácie.

Rozhodnutie vyvolalo napätie aj vo vzťahu so starším nevlastným bratom a staré rodinné konflikty sa pod vplyvom krízy ešte prehĺbili. Práve vtedy Pilati pochopil, že rodinnú firmu neohrozuje len zlá investícia, ale aj nedôvera, nejasné kompetencie a nevypovedané očakávania medzi členmi rodiny.

Rodinné firmy najčastejšie neoslabuje zlý produkt, ale nevypovedané očakávania.

poučenie, ktoré si Octavian Pilati odniesol z rodinnej krízy

Z osobnej skúsenosti vznikla životná misia

Namiesto toho, aby zostal len správcom rodinného dedičstva, rozhodol sa svoje skúsenosti odovzdávať ďalej. Založil projekt The Antifragile Family®, prostredníctvom ktorého pomáha podnikateľským rodinám budovať dôveru, lepšie zvládať generačné výmeny a pripravovať sa na nečakané životné aj podnikateľské krízy.

Vo svojej práci zdôrazňuje, že rodinné firmy väčšinou nezlyhávajú preto, že by mali zlý produkt alebo nedostatok zákazníkov. Oveľa častejšie ich oslabujú nevypovedané očakávania, konflikty medzi generáciami či nepripravené odovzdanie vedenia.

Rodinné bohatstvo nie sú len peniaze

Pilati patrí medzi zástancov myšlienky, že najväčším dedičstvom rodiny nie sú financie ani nehnuteľnosti, ale vzájomná dôvera, spoločné hodnoty a schopnosť zvládať náročné situácie. Práve preto používa pojem antifragilita – schopnosť rodiny nielen odolať krízam, ale vďaka nim sa stať silnejšou.

Jeho prístup zaujal aj medzinárodné odborné prostredie. Príbeh tejto rodiny sa zároveň stal súčasťou prípadovej štúdie pripravenej v spolupráci s Harvard Business School, kde sa podieľa aj na programoch pre manažérov rodinných firiem.

Čo si z jeho príbehu môžu odniesť slovenské rodinné firmy

Na Slovensku dnes stoja stovky rodinných podnikov pred prvou veľkou generačnou výmenou. Zakladatelia postupne odovzdávajú vedenie svojim deťom a riešia otázky, ktoré si pred desiatkami rokov často ani nepripúšťali. Kto firmu prevezme? Ako rozdeliť kompetencie? Ako zachovať dobré rodinné vzťahy popri podnikaní?

Na tieto otázky sa Octavian Pilati snaží hľadať odpovede. Práve tie rozlúskne ako rečník na 7. ročníku Medzinárodného kongresu rodinných firiem. Jeho vlastný príbeh ukazuje, že ani tisícročná história nezaručuje úspech. A možno práve v tom spočíva skutočný úspech rodinného podnikania. Nie v tom, koľko majetku rodina odovzdá svojim deťom, ale či im spolu s ním dokáže odovzdať aj dôveru, súdržnosť a schopnosť zvládnuť krízy silnejšia než predtým.

Octavian Pilati vystúpi na kongreseMedzinárodný kongres rodinných firiem, 17. septembra 2026, Château Bela.Dozvedieť sa viac →

Zdroje: The Antifragile Family® · podcast Tamarind Learning · Harvard Business School

Nie všetky rodinné firmy sa zapisujú do histórie rekordnými obratmi. Niektoré si ľudia pamätajú z oveľa jednoduchšieho dôvodu. Pretože sa pri nich cítili ako doma.

Príbeh rodiny Ukropovcov sa začal slovenskými koreňmi. Syn slovenských prisťahovalcov Joe Ukrop otvoril v roku 1937 vo Virgínii malý obchod s potravinami. O takmer deväťdesiat rokov neskôr patrí ich meno medzi najrešpektovanejšie rodinné značky v Spojených štátoch. Nie preto, že boli najväčší. Ale preto, že nikdy neprestali veriť jednej jednoduchej myšlienke – k ľuďom sa treba správať tak, ako chceme, aby sa oni správali k nám.

Práve tento príbeh prinesie na Medzinárodný kongres rodinných firiem Robert S. „Bobby“ Ukrop, predstaviteľ druhej generácie rodinného podnikania.

Za všetkým bol slovenský prisťahovalec

Veľké rodinné firmy často nevznikajú podľa podnikateľského plánu. Vznikajú z odvahy.

V roku 1937 si slovenský prisťahovalec Joe Ukrop spolu s rodinou otvoril vo Virgínii malý obchod s potravinami. Nemal za sebou investorov ani veľký kapitál. Mal iba presvedčenie, že ak sa bude o zákazníkov starať lepšie ako ostatní, budú sa vracať.

Ukázalo sa, že mal pravdu.

Z malej predajne postupne vyrástla sieť 25 supermarketov s viac ako 5 000 zamestnancami. Ukrop’s sa stal jednou z najobľúbenejších značiek vo Virgínii a synonymom kvalitných služieb, čerstvého jedla a výnimočného prístupu k zákazníkom.

Predali firmu. Nie svoje hodnoty.

Práve tu sa ich príbeh odlišuje od väčšiny rodinných podnikov. Predať firmu býva často poslednou kapitolou jej histórie. V prípade Ukropovcov sa stal začiatkom novej.

V roku 2010 rodina predala svoju maloobchodnú sieť supermarketov. Mnohí očakávali, že tým jedna z najznámejších rodinných značiek vo Virgínii definitívne zmizne. Opak bol však pravdou.

Bobby Ukrop spolu so svojou časťou rodiny si ponechal výrobnú divíziu. Tá sa premenila na spoločnosť Ukrop’s Homestyle Foods, ktorá dnes zamestnáva približne 550 ľudí a vyrába prémiové chladené jedlá a pekárenské výrobky pre obchodné reťazce.

Je to jeden z mála príkladov, keď sa rodine podarilo zmeniť vlastnícku štruktúru bez toho, aby stratila identitu značky. To je lekcia, ktorú dnes rieši množstvo rodinných firiem po celom svete.

Firemná kultúra nie je plagát na stene

Mnohé spoločnosti hovoria o hodnotách. Ukropovci na nich postavili celé podnikanie. Ich najznámejším princípom sa stalo takzvané zlaté pravidlo.

Správať sa k druhým tak, ako by sme chceli, aby sa oni správali k nám.

zlaté pravidlo, na ktorom Ukropovci postavili celé podnikanie

Nie ako marketingové lákadlo, ale ako návod na rozhodovanie. Podľa neho pristupovali k zamestnancom, zákazníkom aj obchodným partnerom. Aj preto sa spoločnosť Ukrop’s Super Markets štyri roky po sebe objavila v prestižnom rebríčku Fortune 100 Best Companies to Work For. Dôvera sa totiž nedá prikázať. Buduje sa každý deň.

Firma, ktorá nikdy nezabudla, komu vďačí za svoj úspech

Na Bobbym Ukropovi je fascinujúce ešte niečo iné. Aj po desaťročiach vo vrcholovom manažmente zostal hlboko prepojený so svojou komunitou. Podporuje šport, vzdelávanie, bezpečnosť detí pri vode aj desiatky neziskových projektov. Už 43 rokov navyše každú nedeľu učí piatakov v nedeľnej škole.

Verí, že úspech podnikateľa sa nemeria len výsledkami firmy, ale aj tým, čo po sebe zanechá vo svojom okolí. Aj preto dnes patrí medzi najuznávanejších lídrov vo Virgínii.

Najväčším úspechom Ukropovcov možno nie je počet zamestnancov ani veľkosť firmy. Je ním to, ako o nej hovoria zákazníci.

Dodnes na internete nájdete stovky spomienok ľudí, ktorí opisujú Ukrop’s ako miesto svojho detstva. Spomínajú na vôňu čerstvého pečiva, obľúbené koláče, prvú brigádu či rodinné nákupy. To je moment, ktorý sa nedá kúpiť reklamou a vzniká iba vtedy, keď firma prestane byť obchodom a stane sa prirodzenou súčasťou života komunity.

Rôzne generácie, jedna myšlienka

Príbeh Bobbyho Ukropa nie je príbehom supermarketov ani výroby potravín. Je príbehom dôvery, ktorá prežila generačné výmeny, veľké strategické rozhodnutia aj predaj významnej časti rodinného biznisu.

Na kongrese nebude rozprávať len o raste firmy. Jeho prednáška sa zameria najmä na to, ako budovať podnik, ktorý si zachová dôveru zákazníkov aj po niekoľkých generáciách.

A možno práve v tom spočíva skutočný úspech rodinného podnikania. Nie v tom, koľko majetku odovzdáte svojim deťom, ale aké hodnoty s ním dokážete odovzdať.

Robert S. „Bobby“ Ukrop vystúpi na kongreseMedzinárodný kongres rodinných firiem, 17. septembra 2026, Château Bela.Dozvedieť sa viac →

Zdroje: Ukrop’s Homestyle Foods · Fortune 100 Best Companies to Work For